PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Všetky ponosy, ktoré sa na adresu MY DYING BRIDE v priebehu ich dlhoročnej kariéry zosypali, majú svoju logiku a opodstatnenie. Dajú sa pochopiť hlasy fanúšikov, ktorí na kapelu zanevreli po vydaní monolitu „The Angel And The Dark River“. Pravdu majú svojím spôsobom aj tí, ktorí tvrdia, že je to naopak jediný skutočne podstatný album v ich diskografii. Dá sa súhlasiť aj s vyzdvihovateľmi výnimočnosti experimentálnych „Percent“ či poslucháčmi, ktorí tvrdia, že posledný z veľkých albumov, ktorý MY DYING BRIDE nahrali, je „Svetlo na konci sveta“.
Celé to však hovorí o veľmi zaujímavej skutočnosti. Legenda z Yorkshire dokáže aj 20 rokov od vydania svojho debutového albumu rozprúdiť vášnivú debatu. A čo je najdôležitejšie, stále má dosť fanúšikov, pre ktorých je ich jedenásty štúdiový počin malým sviatkom – bez ohľadu na to, či si chcú dopriať trochu oddychu po parádnej pohrebnej ťažobe nových EVOKEN, alebo sú pre nich práve MY DYING BRIDE skutočným stelesnením smútku, depresie a tragédie.
Čo zaujme na prvý pohľad, je obal novinky so štýlovým názvom „A Map Of All Our Failures“. Nespomínam si, kedy naposledy a či vôbec niekedy sa vizuálna zložka MY DYING BRIDE takto krásne zhodovala s tým, čo vás čaká po hudobnej stránke. Alebo je aj dosť možné, že som bol až príliš alergický na toho tučného vrabca, ktorý sa na obale predchádzajúceho štúdiového záseku tváril, že je vrana. Tak či onak, už za obal letí na Britské ostrovy veľká pochvala.
Veľké doomové predstavenie, to je presne to, čo ponúkajú MY DYING BRIDE aj v roku 2012, sebaistí vo svojej jedinečnosti a výnimočnom postavení. Spolu s „A Line Of Deathless Kings“ je novinka najsilnejšou chvíľou kapely za viac ako desaťročie, do karát jej hrá nadýchanejší zvuk a pestrejšie aranžmány. Najvýraznejším momentom je tu bezpochyby ambiciózny, viac ako osemminútový kúsok „Hail Odysseus“. V ničom za ním nezaostávajú chytľavé temnoty „A Tapestry Scorned“, „Like A Perpetual Funeral“ či záverečná, vkusným zborovým vokálom ozdobená náboženská lamentácia „Abandoned As Christ“.
Aaron Stainthorpe je so svojím skvostným vokálom opäť raz skutočnou pýchou celej nahrávky. Spieval niekedy takto suverénne a sebaisto? Je zážitkom počúvať jeho ubolené kreácie, precítené melodické linky, blackmetalový škrekot či občasné recitácie v krásnej starej britskej angličtine. Nemenej pestré je aj celkové hudobné dianie na novom albume. Andrew a Hamish prispeli plným priehrštím kvalitných ponurých riffov a Shaun McGowan opäť potvrdzuje, aké dôležité a prínosné sú v súčasnom zvuku kapely jeho klávesy a husle.
MY DYING BRIDE sú kapelou, s ktorou jednoducho treba počítať. O tom, že svoje štúdiové majstrovstvo dokážu s veľkým prehľadom preniesť aj na koncertné pódiá, vedia svoje aj návštevníci festivalu Brutal Assault, presnejšie edícií 2005 a 2010. Dočkáme sa do tretice na budúci rok? Škoda by bola čakať ďalšie dva ročníky, keď majú džentlmeni a dáma takúto luxusnú formu.
Spolu s „A Line Of Deathless Kings“ je novinka najsilnejšou chvíľou kapely za viac ako desaťročie. Do karát jej hrajú nadýchanejší zvuk a pestrejšie aranžmány.
8,5 / 10
Aaron Stainthorpe
- spev
Andrew Craighan
- gitary
Hamish Glencross
- gitary
Lena Abé
- basgitara
Shaun MacGowan
- klávesy, husle
Shaun Taylor Steels
- bicie (ako hosť)
1. Kneel Till Doomsday
2. The Poorest Waltz
3. A Tapestry Scorned
4. Like A Perpetual Funeral
5. A Map Of All Our Failures
6. Hail Odysseus
7. Within The Presence Of Absence
8. Abandoned As Christ
A Mortal Binding (2024)
The Ghost of Orion (2020)
Feel The Misery (2015)
A Map Of All Our Failures (2012)
The Barghest O' Whitby (2011)
Evinta (2011)
Excerpts From Evinta (EP) (2011)
Bring Me Victory (EP) (2009)
For Lies I Sire (2009)
A Line Of Deathless Kings (2006)
Songs of Darkness, Words of Light (2004)
The Voice Of The Wretched (Live) (2002)
The Dreadful Hours (2001)
Meisterwerk 2 (Best of) (2001)
Meisterwerk 1 (Best of) (2000)
The Light At The End Of The World (1999)
34,788% ...Complete (1998)
Like Gods Of The Sun (1996)
Trinity (1996)
The Angel And The Dark River (1995)
I Am The Bloody Earth (1994)
Turn Loose The Swans (1993)
The Thrash Of Naked Limbs (1992)
As The Flower Withers (1992)
Symphonaire Infernus Et Sphera Empyrium (1991)
Towards The Sinister (1990)
Vydáno: 2012
Vydavatel: Peaceville Records
Stopáž: 63:45
Produkce: Mags
Studio: Futureworks Studios, Manchester, UK
ať poslouchám jak poslouchám, stále nenacházím...
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.